Životopisy svätých

31. marca

SV. BALBÍNA

mučeníčka (?)

Podľa zachovaných životopisov, ktoré vznikli niekedy v 6. storočí, Balbína bola dcéra správcu rímskeho väzenia, ktorý sa volal Kvirín (lat. Quirinus, por. záznam na 30. marca). Raz Balbína ťažko ochorela. Kvirín mal vtedy vo väzení niekoľko kresťanov, medzi nimi pápeža sv. Alexandra. Keďže videl niektoré zázraky týchto kresťanských vyznavačov, priviedol chorú dcéru k uväznenému pápežovi a ten ju uzdravil. Vtedy Kvirín prijal kresťanskú vieru a dal sa pokrstiť aj s dcérou. Dcéra údajne zložila i sľub čistoty, na základe ktorého odmietala pytačov, čo sa s ňou chceli oženiť.

Netrvalo dlho a tak otca ako aj dcéru uväznili za vernosť kresťanskej viere a po krutom mučení ich zabili. Balbínu sťali. Údajne sa to stalo za vlády cisára Hadriána (vládol v r.l 17-135).

Treba priznať, že nie sú známe nijaké historické dokumenty, ktoré by potvrdzovali údaje v tradovaných životopisoch. Avšak zo synody, ktorá sa konala v r. 595, sa zachovali záznamy, podľa ktorých vtedy jestvoval v Ríme kostol označený Balbíniným menom a podobne aj cintorín medzi cestami Via Appia a Via Adreatina. Historici predpokladajú, že Balbína bola bohatá a veľkodušná kresťanka, ktorá dala vybudovať spomenutý kostol a cintorín. Tie sa potom označovali jej menom, ako sa to stalo vo viacerých podobných prípadoch.

Je možné, že tvorcovia legiend v 6. stor. použili jestvovanie Balbíninho kostola a cintorína ako východisko pre svoj "životopis mučeníčky", o ktorej nevedeli nič konkrétne.

Z knihy: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 4. Priatelia dobrej knihy Trnava 1992.