Dejiny farnosti

Rajecké Teplice boli do roku 2003 filiálkou Farnosti Konská.

Farnosť Konská

Na rozsiahlom rajeckom panstve v 12. storočí miestnu cirkevnú správu vykonávala fara v Rajci, ktorej podliehalo územie od Fačkova až po hrebene Malej Fatry. Farský kostol v Rajci bol postavený roku 1120 a časť rajeckého majetku vlastnilo nitrianske biskupstvo. Darovanie ďalšej časti rajeckého panstva ostrihomskej kapitule za vlády kráľa Ondreja II. (1205-1235) zrejme súviselo s počiatkami systematického pokresťančovania územia. Ostrihom bol popri sídle arcibiskupa aj sídlom uhorských kráľov. V týchto súvislostiach je pozoruhodné uplatnenie kráľovských patrónov pri zasvätení kostolov v rajeckom panstve (svätý Ladislav v Rajci, svätá Katarína v Konskej, svätá Helena v Stránskom).

Fara v Konskej bola zriadená roku 1288. Bez udania prameňa tento údaj uvádza Schematizmus Nitrianskej diecézy z roku 1878. Preberá ho aj publikácia Katolícke Slovensko z roku 1933 (s. 56).

V súpise pápežských desiatkov z rokov 1332-1337 sa fara v Konskej nespomína. Pravdepodobne zanikla pri tatárskom vpáde v rokoch 1241 - 1242, alebo po výmene rajeckých majetkových podielov ostrihomskou kapitulou v roku 1287, prípadne pri výbojoch Matúša Čáka Trenčianskeho. Nitriansky biskup Ján roku 1318 exkomunikoval Žilinského kastelána Jána a kastelána lietavského hradu Ondreja za to, že za vlády Matúša Čáka pustošili cirkevné majetky.

Roku 1368, keď straňanský zemepán Dominik Balog žiadal o povolenie zriadiť faru a postaviť kostol na svojom majetku, Konská spolu so Stránskym a Kamennou Porubou boli filiálkami rozsiahlej rajeckej farnosti. O skutočnom zriadení fary v Stránskom nemáme údajov. Žiadatelia o ňu čoskoro roku 1376 vymenili svoje majetky v Rajeckej kotline a nevie sa, či noví majitelia mali záujem o vydržiavanie fary v Stránskom.

V druhej polovici 16. storočia pánmi Lietavy sa stali Turzovci, ktorí prijali protestantizmus. Podľa vtedajšej zásady poddaní museli prijať náboženské vyznanie svojich zemepánov. V Konskej, ktorá bola filiálkou rajeckej fary, ustanovila sa evanjelická fara roku 1590 a bola tu do roku 1673. Filiálkou evanjelickej fary v Konskej bolo Stránske. V Kamennej Porube už okolo roku 1580 vznikla evanjelická fara, ktorá tu existovala do roku 1683. Evanjelici prevzali do užívania aj katolícke kostoly. Po rozdelení lietavského panstva roku 1628 sa niektoré podiely v obciach Stránske, Poluvsie a Kamenná Poruba dostali katolíckemu zemepánovi Františkovi Révaymu, ktorý kostol v Stránskom vrátil katolíkom a podľa vtedajšej zásady jeho poddaní v spomenutých obciach prijali katolícku vieru.

Rekatolizácia v druhej polovici 17. storočia sa prejavila zakladaním nových, respektíve obnovovaním zaniknutých farností. Po roku 1673 bola obnovená fara v Konskej. Filiálkami tejto farnosti sa stali obce Kamenná Poruba, Kunerad, Stránske a Poluvsie, ktoré predtým patrilo do farnosti Rosina.

Počas Rákocziho povstania v rokoch 1705-1708 znovu sa obnovila evanjelická cirkev v Konskej. Patrili do nej ako filiálky Kamenná Poruba a Kunerad. Evanjelický superintendent Daniel Krman, ktorý vizitoval farnosť 19. februára 1707, napísal pre konštiansku evanjelickú cirkev predpisy s 34 bodmi. Publikoval ich J. L. Holuby (Cirkevné listy, 1887, č.2).

Po obnove katolíckej fary v Konskej roku 1708 katolícky farár sa usídlil v Stránskom, kde kostol dočasne slúžil ako farský, pokiaľ sa neopravil kostol s farou v Konskej.

Kanonické vizitácie z rokov 1767, 1798 a 1831 dokladajú v Konskej cirkevnú školu, ktorá stála pri ceste do Stránskeho. Bola to drevená stavba, pokrytá slamou. Mala triedu s kapacitou pre 40 žiakov, menšiu miestnosť s komorou ako byt organistu. Do školy chodilo málo detí, aj to len v zime. Dvojtriednu školu postavili v obci až okolo roku 1900.

Farnosť Konská patrí od 14. februára 2008 do novozriadenej Žilinskej diecézy. Dovtedy patrila do Nitrianskeho biskupstva. V roku 1821 z rozsiahleho Trenčianskeho archidiakonátu bola preradená do novozriadeného Žilinského archidiakonátu, ktorého sídlo sa viazalo na faru v Žiline alebo na niektorú faru v najbližšom okolí. V rámci tohoto archidiakonátu je začlenená do Rajeckého dekanátu.

Filiálkami farnosti Konská (do roku 2003 ) boli obce Kamenná Poruba, Stránske, Kunerad, Poluvsie a mesto Rajecké Teplice.

Pôvodne mali kostoly len dve filiálky. Kostol v Kamennej Porube postavili asi v 14. storočí, bol zasvätený Všetkým svätým. Na jeho mieste stojí terajší kostol postavený v rokoch 1860-1870 v novogotickom štýle. V druhej polovici 14. storočia postavili kostol aj v Stránskom, zasvätili ho svätej Helene.
V 20. storočí pribudli kostoly do všetkých obcí. Kostol v Rajeckých Tepliciach posvätil na sviatok patrónky Nanebovzatej Panny Márie 15. augusta 1909 nitriansky biskup Viliam Batthyány.
Po udalostiach v novembri 1989 bolo možné začať budovať kostoly aj do ostatných filiálok farnosti. Prvým bol kostol v Kunerade, zasvätený Povýšeniu svätého Kríža. Posvätil ho vtedajší nitriansky generálny vikár František Rábek 9. septembra 1990. Starú rímskokatolícku školu v Poluvsí z roku 1903 zrekonštruovali na kostol. Zasvätili ho sv. Cyrilovi a Metodovi. Kostol posvätil Ján Chryzostom kardinál Korec 10. júla 1993. Kostol svätej Heleny v Stránskom, postavený v rokoch 1994-95, je takisto na mieste bývalej cirkevnej školy. Základný kameň posvätil Ján Pavol II. pri svojej návšteve Bratislavy 22. apríla 1990 a samotný kostol nitriansky sídelný biskup Ján Chryzostom kardinál Korec 19. augusta 1995.

Farnosť Rajecké Teplice

V auguste 1999 sa začalo s výstavbou nového kostola, farskej budovy i pastoračného centra v Rajeckých Tepliciach. Základný kameň bol požehnaný 9. augusta 1998. Kostol posvätil Ján Chryzostom kardinál Korec 24. novembra 2001.

Rajecké Teplice1. júla 2003 vzniká nová farnosť Rajecké Teplice do ktorej patria filiálne obce Poluvsie a Stránske.

Farnosť Rajecké Teplice patrí od 14. februára 2008 do novozriadenej Žilinskej diecézy. Dovtedy patrila do Nitrianskeho biskupstva.

Rajecké TepliceFarnosť sa nachádza na severozápadnom Slovensku južne od Žiliny. Rozprestiera sa takmer uprostred malebnej Rajeckej kotliny.
Územie farnosti je obklopené vencom listnatých a ihličnatých vrchov. Zo severozápadu ho ohraničuje Strážovská hornatina, ktorá nad Rajeckými Teplicami vybieha do výšky 800 metrov. Na východe ohraničenie tvorí vysokohorský hrebeň Lúčanskej Malej Fatry, ktoré najvyšší vrchol dosahuje až 1470 metrov nadmorskej výšky.
Zo svahov Lúčanskej Malej Fatry vytekajú potoky, ktoré tu vytvárajú rebrovitú sústavu hlbokých dolín. Pravostranné prítoky z dolín prijíma rieka Rajčianka, ktorá je osou Rajeckej kotliny. Obce farnosti ležia v údoliach potokov z Lúčanskej Malej Fatry.