Životopisy svätých

14. októbra

SV. JÁN OGLIVIE

mučeník (1579-1615)

Sv. Ján Ogilvie (Ogilby) pochádzal zo Škótska z kraja Banffshire. Tam sa narodil v kalvínskej šľachtickej rodine v r. 1579.

Keďže bol veľmi nadaný, rodičia ho vo veku 14-tich rokov (1593) poslali na vyššie štúdiá do Európy. Vstúpil do škótskeho kolégia v belgickom meste Douai. Po dvoch rokoch sa kolégium presťahovalo do mesta Louvainu, kde sa Ján pod vedením významného jezuitského kňaza Kornélia a Lapide (van den Steen) stal katolíkom.

Z Louvainu odišiel v r. 1598 na ďalšie štúdiá do strednej Európy. Po krátkom pobyte u škótskych benediktínov v Regensburgu prešiel na jezuitské kolégium v Olomouci, kde urobil ďalší dôležitý krok svojho života: prihlásil sa do jezuitskej rehole. Prijali ho. Do noviciátu vstúpil koncom roku 1599 v Brne.

Po dvojročnom noviciáte ho predstavení poslali na ďalšiu formáciu do Štajerského Hradca a do Viedne, kde vyučoval rétoriku. Napokon prišiel znovu do Olomouca, kde študoval teológiu. Avšak za kňaza bol vysvätený v Paríži r. 1610.

Na ďalšie účinkovanie ho predstavení poslali do francúzskeho mesta Rouenu na severozápad od Paríža. Bolo to blízko atlantického pobrežia, ktoré mu pripomínalo jeho otčinu, kde bola prenasledovaná katolícka cirkev a kde katolícki kňazi nesmeli pôsobiť. Ján prosil predstavených, aby mu dovolili ísť do nebezpečnej škótskej misie. Konečne po dva a pol roku prosieb a modlitieb dostal vytúžené dovolenie. A tak 11. novembra 1614 tajne, prestrojený, vstúpil na škótsku pevninu. Bolo to pravdepodobne v prístave Leith pri Edinburghu.

V tom období katolícka cirkev bola v Škótsku v ťažšej situácii ako v Anglicku. Úrady sa síce usilovali vyhýbať rozsudkom smrti, aby z katolíkov nerobili mučeníkov, ale každý prejav katolíckej viery tvrdo trestali. Bolo zakázané slúženie sv. omše a koho pristihli na tajných katolíckych bohoslužbách, tomu zhabali majetok tak, že ho ani dedičia nemohli dostať. A vycestovať do zahraničia dovolili len tomu, kto sa zaviazal, že neprijme katolícku vieru.

Páter Ján Ogilvie prvých šesť týždňov pôsobil v severnom Škótsku. Potom sa usadil v Edinburghu u horlivého katolíka, parlamentného advokáta Viliama Sinclaira. V jeho dome slúžieval sv. omšu a kázal. S patričnou obozretnosťou navštevoval veriacich aj v ich domoch, ba v prestrojení sa odvážil navštíviť tiež uväznených katolíkov, aby ich posilnil vo viere. Na istý čas odcestoval do Londýna a viackrát bol v Glasgowe, čo sa mu napokon stalo osudným.

Posledný raz odcestoval do Glasgowa 3. okt. 1614. Mal tam prijať do Cirkvi piatich inovercov. Na túto príležitosť však čakal udavač, istý Adam Boyd, ktorý oznámil príchod pátra Ogilvieho protestantskému arcibiskupovi Johnovi Spottiswoodovi. Horlivého misionára zatkli hneď na druhý deň po príchode.

Tak sa začala jeho päťmesačná kalvária. Celý ten čas strávil v neľudských podmienkach. Ťažké putá mu nedovoľovali takmer nijaký pohyb. Okrem toho rozličným spôsobom ho trýznili. Päťkrát ho odvliekli na výsluch, z toho dvakrát v decembri 1614 do Edinburghu.

Posledný výsluch bol v Glasgowe 10. marca 1615. Jezuitského misionára odsúdili na smrť za to, že obhajoval pápežovu právomoc v duchovných veciach aj nad poddanými anglického kráľa. Pátra Jána Ogilvieho ešte v ten deň odpoludnia obesili na šibenici, ktorú postavili v strede mesta. Hneď ho pochovali na cintoríne určenom pre odsúdencov. Advokát Viliam Sinclair tvrdil, že dvaja šľachtici v noci po poprave vykopali misionárovo telo a pochovali ho na inom mieste. Čokoľvek sa už stalo v tejto veci, skutočnosť je taká, že sa nič nevie o mučeníkových telesných pozostatkoch.

Už v roku 1629 sa začal cirkevný proces vedúci k blahorečeniu mučeníka Jána Ogilvieho. Pre rozličné príčiny sa však tento proces skončil až v r. 1929. Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Pius XI. Úctu svätých mu priznal pápež Pavol VI. v októbri 1976. Vo všeobecnom cirkevnom zozname svätých je jeho spomienka zaradená na výročitý deň jeho smrti, t. j. na deň 10. marca.

Z knihy: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 5. Dobrá kniha Trnava 1995