Životopisy svätých

8. apríla

BL. MÁRIA RÓZA JÚLIA BILLIARTOVÁ

zakl. rehole (1751-1816)

Pochádzala zo severného Francúzska, kde sa narodila 12. júla 1751 v mestečku Cuvilly pri Compiégne (dept. Oise). V r. 1767 sa jej rodičia dostali do ťažkej finančnej situácie, takže aj 16-ročná Mária Róza musela ťažko pracovať.

Keď dosiahla 22 rokov, ochrnuli jej nohy. Tým bola vyradená z normálneho života. Keďže bola nábožná a dobrosrdečná, ujal sa jej miestny farár a požiadal ju, aby mu pomohla vyučovaním katechizmu a vykonávaním dobročinnosti. Už v tomto období viedla hlboký duchovný život spojený s mystickými omilosteniami.

Počas Francúzskej revolúcie (r. 1789) ju obžalovali, že skrýva "odbojných" kňazov. Zachránila sa útekom do miest Compiégne, Amiens a Béthancourt.

V Amiense sa stretla s kňazom abbé Varinom, ktorý ju povzbudzoval, aby založila rehoľné združenie na výchovu dievčat. Spolu s niekoľkými družkami začala v r. 1803 spoločný život podľa pravidiel, ktoré im zostavil páter Varin. V r. 1804 zložili prvé rehoľné sľuby. V tom čase sa Mária Róza Júlia náhle uzdravila z ochrnutosti, ktorá ju pútala plných 30 rokov.

V r. 1805 ju spoločníčky zvolili za hlavnú predstavenú nového rehoľného spoločenstva. V tejto funkcii vyvíjala veľmi plodnú činnosť. Založila školy v predmestí Amiensu, vo Flámsku a v juhobelgickom kraji Hainaut.

Sľubný rozvoj narušili vážne ťažkosti. V r. 1809 na základe ohovárok amienský biskup vypovedal zakladateľku zo svojho mesta. Odišli s ňou aj ostatné jej sestry a usadili sa v belgickom meste Namur, kde sa ich ujal tamojší biskup Pirani de la Gaude. Odvtedy sa ich rehoľné združenie nazývalo "Sestry Našej Panej z Namuru". Namurské sestry sa rozšírili predovšetkým v Belgicku, kde založili početné ústavy.

Mária Róza Júlia Billiartová vynikala nielen organizačnou schopnosťou (hoci mala iba malé vzdelanie), ale aj nábožnosťou spojenou s extázami a darom zázrakov. Veľmi uctievala Ježišovo Božské Srdce a šírila úctu k nemu. Zomrela v Namure 8. apríla 1816. V r. 1906 ju pápež Pius X. vyhlásil za blahoslavenú. Uctievajú ju predovšetkým v namurskej diecéze (Belgicko), kde pôsobila a v beauvaiskej (Francúzsko), odkiaľ pochádzala.

Z knihy: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 4. Priatelia dobrej knihy Trnava 1992.