Životopisy svätých

7. októbra

RUŽENCOVÁ PANNA MÁRIA

Modlitba ruženca patrí v kresťanskom novoveku medzi najrozšírenejšie modlitby rímskokatolíckej cirkvi. A napriek svojej dĺžke a napriek rozličným námietkam patrí aj medzi najobľúbenejšie pobožnosti.

Ruženec vznikol vo vrcholnom stredoveku (v 12. stor.) ako "ľudový žaltár", ako modlitba rehoľných bratov či sestier a jednoduchých ľudí, ktorí sa namiesto 150 žalmov modlili 150 otčenášov a neskôr 150 zdravasov. Dnešnú podobu dostal ruženec v 14. a 15. storočí. V 14. stor. nemecký kartuzián Henrich Kalkar rozdelil mariánsky žaltár na desiatky kým tajomstvá z dejín spásy doň vložil ďalší nemecký kartuzián Dominik Pruský okolo r. 1420. Spočiatku bolo tých tajomstiev 50. Na klasickú podobu s pätnástimi tajomstvami upravil ruženec dominikán bl. Alain de la Roche (1428-1478), ktorý sa zaslúžil aj o veľké rozšírenie tejto modlitby.

Jednoduchá recitatívno-meditatívna modlitba ruženca sa stala každodennou povinnosťou rehoľných bratov a sestier, ako aj ružencových spolkov - bratstiev. No stále viac prenikala aj do života jednotlivcov. Spĺňala všetky úlohy modlitby: ďakovnú, oslavnú, ale predovšetkým prosebnú. Ľudia sa obracali ku Kristovej Matke, aby sa prihovorila za šťastlivé vyriešenie naliehavých ťažkostí a za odvrátenie nebezpečenstva, ktoré presahovalo ľudské sily. Tak to bolo v r. 1571, v čase kresťanskej námornej výpravy proti Turkom, ktorí predstavovali smrteľné nebezpečenstvo pre kresťanskú Európu. Vtedy ružencové bratstvá konali prosebné ružencové sprievody.

Vo veľkej námornej bitke pri Lepante (Naupaktos) 7. októbra 1571 kresťanské vojsko pod vedením Juana d'Austria zvíťazilo nad Turkami a zlomilo ich moc na Stredozemnom mori. Vtedy pápež sv. Pius V. ustanovil na 7. októbra spomienku "Panny Márie Víťaznej", ktorú o poldruha roka neskôr nahradil liturgickou spomienkou Ružencovej Panny Márie. Spočiatku táto spomienka bola ľubovoľná, ale po víťazstve kresťanských vojsk pri Petrovom Varadine 15. augusta 1716 a po oslobodení ostrova Korfu pápež Klement XI. nariadil slávenie sviatku Ružencovej Panny Márie v celej Cirkvi.

Pápež Lev XIII. vydal niekoľko apoštolských listov na podporu mariánskej úcty a osobitne modlitby sv. ruženca. V r. 1887 zvýšil liturgický stupeň sviatku Ružencovej Panny Márie a október zasvätil Panne Márii ako Kráľovnej sv. ruženca. Po pokoncilovej liturgickej úprave, ktorá silno zjednodušila liturgický kalendár, je siedmy október zaradený do cirkevného kalendára ako záväzná spomienka Ružencovej Panny Márie.

Z knihy: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 5. Dobrá kniha Trnava 1995