Pastorácia

Sviatosti

Krst

Krst - je prvou sviatosťou, bránou, ktorá nám otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krst je sviatosťou znovuzrodenia z vody a Ducha Svätého.

Ustanovenie a obrad krstu
Krst ustanovil Ježiš Kristus, keď zveruje apoštolom misijné poslanie s cieľom krstiť: "Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca, i Syna i Ducha Svätého" (Mt 28. 19-20).
Krst sa udeľuje liatím vody, alebo ponorením do vody a pri krste sú vyslovené slová : "XY, ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého."

V krste dostávame od Boha nasledovné milosti – dary:

  • stávame sa božími deťmi
  • zmýva sa nám z duše dedičný hriech
  • zmývajú sa nám všetky ostatné hriechy
  • stávame sa súčasťou Cirkvi – Kristovho tajomného tela

Krst môže udeliť biskup, kňaz a diakon, v núdznych prípadoch to môže byť mimoriadny vysluhovateľ.

Krst môže prijať len človek, ktorý ešte nebol pokrstený.

Krst dieťaťa:
Krst je potrebné nahlásiť v kancelárii v kaplnke najneskôr týždeň pred požadovaným termínom (kontakt).
Krst sa vysväcuje v nedeľu po poslednej sv. omši (okolo 12.00), alebo v sobotu pri večernej sv. omši.
Krstná náuka býva zvyčajne vo štvrtok po sv. omši - o 19.15 - v kaplnke.
Pre dieťa je potrebné zabezpečiť bielu košieľku s vyšitým menom (prípadne aj priezviskom) a dátumom krstu a krstnú sviecu.

Poučenie pre rodičov, žiadajúcich krst dieťaťa, a krstných rodičov
Sviatosť krstu sa má udeliť deťom, pre ktoré to žiadajú rodičia alebo ich právni zástupcovia, ak deklarujú, že sú veriaci, a zaviažu sa, že deti budú vychovávať vo viere, v ktorej majú byť pokrstené.
Rodičia sú povinní postarať sa, aby deti boli pokrstené v prvých týždňoch života. Čím skôr po narodení, ba ešte predtým sa majú obrátiť na farára, aby požiadali o sviatosť pre dieťa a aby sa na ňu náležite pripravili. (KKP, kán. 867)
Aby mohlo byť dieťa pokrstené, sa vyžaduje:
1. súhlas rodičov, aspoň jeden z nich, alebo zákonného zástupcu;
2. aby bola opodstatnená nádej, že bude vychovávané v katolíckom náboženstve; ak taká nádej úplne chýba, má sa krst podľa predpisov partikulárneho práva odložiť, pričom sa rodičom vysvetlí dôvod (KKP, kán. 868 § 1).
Ak o krst dieťaťa žiadajú rodičia žijúci v civilnom zväzku alebo v konkubináte, pričom nejestvujú žiadne kánonické prekážky k uzatvoreniu sviatostného manželstva, od rodičov sa vyžaduje písomné osvedčenie, že sa zaväzujú vychovávať dieťa v katolíckej viere; podobné písomné osvedčenie sa vyžaduje aj od krstných rodičov, že sa zaväzujú urobiť všetko pre to, aby dieťa bolo vychovávané katolícky. Pokiaľ však zjavne neexistuje nádej na katolícku výchovu dieťaťa, krst sa má odložiť (partikulárna norma).
Rodičia dieťaťa, ktoré má byť pokrstené, a takisto tí, ktorí prevezmú úlohu krstných rodičov, sa majú riadne poučiť o význame tejto sviatosti a o záväzkoch, ktoré s ňou súvisia; farár sa má postarať, aby rodičia boli náležite pripravení (KKP, kán. 851).
Rodičia, krstní rodičia a farár majú dbať na to, aby sa dieťaťu nedávalo meno, cudzie kresťanskému zmýšľaniu (kán. 855).
Krst sa má spravidla sláviť v nedeľu (kán. 856).
Dieťa má byť pokrstené vo farskom kostole kánonického pobytu rodičov; spravidla je to vo farnosti, v ktorej rodičia skutočne bývajú (porov. kán. 857 § 2).

Krstní rodičia
Aby sa krstná milosť mohla rozvíjať, je dôležitá pomoc rodičov. To je aj úloha krstného otca alebo krstnej matky, ktorí majú byť presvedčenými veriacimi, schopnými a ochotnými pomáhať novopokrstenému, dieťaťu alebo dospelému, na jeho ceste kresťanského života. Ich úloha je skutočnou cirkevnou službou (KKC, 1255).
Krstencovi sa podľa možnosti má dať krstný rodič, ktorého úlohou je priniesť dieťa spolu s rodičmi na krst a usilovať sa, aby pokrstený viedol kresťanský život, primeraný krstu, a aby verne plnil povinnosti, ktoré s touto sviatosťou súvisia (KKP, kán. 872).
Môže byť iba jeden krstný otec alebo iba jedna krstná matka, alebo jeden krstný otec a jedna krstná matka (KKP, kán. 873).
Aby niekto mohol prijať úlohu krstného rodiča, je potrebné:

  1. aby ho určil sám krstenec alebo jeho rodičia, a aby bol schopný a mal úmysel plniť túto úlohu;
  2. aby zavŕšil 16. rok života;
  3. aby bol katolík, pobirmovaný a ktorý už prijal najsvätejšiu Eucharistiu, a viedol život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať;
  4. aby nebol postihnutý kánonickým trestom;
  5. aby nebol otcom alebo matkou krstenca.

Pokrstený nekatolík môže byť pri krste jedine spolu s katolíckym krstným rodičom, a to iba ako svedok krstu (KKP, kán. 874).
Zvlášť v prípade nedostatkov v oblasti viery a náboženskej praxe rodičov dieťaťa treba dbať na to, aby krstní rodičia boli ľuďmi živej viery. V prípade, že krstní rodičia túto podmienku nespĺňajú a rodičia ich nechcú vymeniť, treba krst odložiť alebo dieťa pokrstiť bez krstných rodičov (partikulárna norma).
Ak nie je možné nájsť vhodných krstných rodičov, spĺňajúcich podmienky stanovené zákonom, možno krst udeliť bez krstných rodičov.
Krstným rodičom nemôže byť:

  1. nepokrstený; pokrstený nekatolík;
  2. kto neprijal sviatosť birmovania;
  3. slobodný alebo vdovec, ktorý žije v konkubináte (život s partnerom v spoločnej domácnosti, druh a družka);
  4. len civilne zosobášený alebo zosobášený v inom než katolíckom kostole (bez dišpenzu);
  5. nežijúci so svojím manželským partnerom (rozlúčený, rozvedený, pokiaľ nemá dovolenie pristupovať ku sviatostiam);
  6. kto svojím spôsobom života odporuje učeniu Cirkvi, dáva pohoršenie a pod.

K splneniu požiadavky viesť život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať, patrí aj verné plnenie príkazu o povinnej účasti na svätej omši v nedeľu a prikázaný sviatok, ako aj príkazu aspoň raz v roku sa vyspovedať.
(KKC = Katechizmus Katolíckej cirkvi;  KKP = Kódex kánonického práva)