Untitled Document

Poluvsie

Názov

Najstaršia písomná zmienka o obci zachováva názov Pol wsy. Podľa urbára z roku 1688 boli v obci dve polrichtárstva.

Maďarský názov obce Palosnya (Palošňa) z roku 1907-1913 tiež naznačuje delenie (preťatá palošom?) na rozdiel od maďarského premenovania Poluvsia v Prievidzkom okrese na Erdöret (obec v poluvží).

Názov obce sa vyskytol aj v nemeckom preklade v prvej polovici 20. storočia ako Halbesdorf (pol obce).

Dejiny

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1483 (posessio Polwsy), keď sa objavuje v súpise majetkov hradu Strečno. Do jeho panstva patrila i v rokoch 1508 a 1520.
Roku 1543 obec podliehala Kostkovcom na lietavskom hrade a bolo v nej 6 roľníckych usadlostí, 9 rodín (z nich jedna mala nemecké meno Knap), 3 želiari a 1 richtár.
Po rozdelení strečnianského hradného panstva na dve časti roku 1601 Poluvsie dostali Esterháziovci.

Koncom 17. storočia tu dostala majetkový podiel žilinská rezidencia jezuitov. Podľa urbára z roku 1688 boli v obci dvaja dediční polrichtári, 13 sedliakov, 3 želiari. Vyskytovali sa tu tieto mená: Ančušina, Brodnianský, Burianec, Chrachalec, Jankoviech, Katrenčík, Kianica, Kianička, Knapec, Mackovič, Mičekovský, Mladenek, Šušol, Vereš.

Esterháziovci, ktorí bývali v Kiss-Matone, roku 1862 prenajali a roku 1868 predali svoj majetkový podiel v Poluvsí veľkopodnikateľovi s drevom Leopoldovi Popperovi. Tento kúpou získal v obci i podiel niekdajšieho lietavského panstva.

Obyvatelia

Miestni obyvatelia sa živili prácou v lesoch a poľnohospodárstve. Zaoberali sa tiež chovom dobytka, predovšetkým oviec. V obci boli kedysi aj lomy na vápenec. Obec mala roku 1598 pílu, mlyn a 20 domov, 32 rodín a 270 obyvateľov, roku 1798 302 domov, roku 1828 34 domov a 379 obyvateľov.

Od 1.1.1980 je Poluvsie administratívne pričlenené k Rajeckým Tepliciam.

Obecná pečať

V obecných listinách sa roku 1783 objavila obecná pečať s náboženským symbolom. Nedatovaná oválna pečať má priemer 23 x 27 mm. V obraze je žehnajúci biskup (sv. Mikuláš?), v ľavej ruke drží biskupskú berlu. Nad svätcom je v oblúku nápis: POLVSZIE.

Kaplnka Sedembolestnej

Roku 1820 v obci postavili drevenú zvonicu. Približne v roku 1936 tu urobili zvonicu z kameňa. Nízka stavba o rozmeroch jednej štvorcovej siahy bola pokrytá plechom.

Roku 1976 zvonicu zbúrali a na jej mieste postavili do výšky 15 metrov vežovitú murovanú zvonicu s dvojkrížom na streche a vo vnútri s kaplnkou Sedembolestnej Panny Márie, v ktorej sa slúžievala svätá omša.

Na obrázkoch z roku 1976 je pôvodná zvonica a potom zvonica s kaplnkou po prestavbe.

Kostol sv. Cyrila a Metoda

Roku 1903 v obci postavili rímskokatolícku ľudovú školu. Po skončení vyučovania v nej v sedemdesiatych rokoch budova chátrala.

V máji roku 1992 začala sa škola rekonštruovať na kostol. Priečky z nej povyhadzovali a obvodové múry prispôsobili. Kostol posvätil 10. júna 1993 nitriansky sídelný biskup Ján Chryzostom kardinál Korec.

Kostol má chór vzadu a sakristiu na ľavej strane. Svätyňu zdobia sochy patrónov sv. Cyrila a Metoda od majstra Hudáka z Rajeckých Teplíc a figurálne kresby ich spoločníkov podľa návrhu pátra Prokopa SVD z Trenčína.

Vo vstavanej veži, zakončenej dvojkrížom, sú tri zvony. Najstarší zvon z roku 1922 má priemer 36 cm. Najväčší zvon o priemere 80 cm z roku 1994 je zasvätený svätému Gorazdovi.